Prvý – priebežne financovaný – dôchodkový pilier je udržateľný len v období silného rastu populácie. Aj preto sa niektoré štáty, vrátane Slovenska, snažia riešiť budúce dôchodky druhým kapitalizačným pilierom. A hoci sa to na prvý pohľad nezdá, aj druhý pilier bude poznačený negatívnym demografickým vývojom. Dôvodom je doživotná renta, ktorej výška bude s rastúcou dlhovekosťou klesať.
Aj keď pravidlá vyplácania dôchodkov z druhého piliera nie sú v legislatíve podrobne nastavené, isté je, že budúci dôchodca si za nasporenú sumu, respektíve jej časť, kúpi doživotnú rentu. Poistní matematici budú pri výpočte zohľadňovať demografický vývoj a ten hrá v tomto prípade proti sporiteľom.
Zo zjednodušeného výpočtu Investujeme.sk vyplýva, že ak by poisťovňa vypočítala doživotnú rentu zo sumy 10 tisíc eur v roku 2010 a za rozhodujúce by brala demografické údaje z toho istého roku, klientovi by sa doživotne zaviazala vyplácať sumu 82 eur mesačne. Z rovnakého kapitálu (10 tisíc eur) by však v roku 2035 mohla podľa prognózy na daný rok vyplácať doživotnú rentu už len 74 eur. V roku 2060 by to bolo ešte menej – konkrétne len 65 eur.
Ak by poisťovňa chcela vyplácať z rovnakého kapitálu aj v roku 2060 rovnakú sumu ako v roku 2010, musel by sa posunúť vek odchodu do dôchodku a to v závislosti od mesačného odvodu o 1 až o 2,5 roka. Dôvodom je starnutie populácie. Napríklad v roku 2010 pripadá na ľudí v dôchodkovom veku (65+) len 9% ľudí starších ako 85 rokov, v roku 2035 je to už 11% a v roku 2060 až 18%.
To znamená, že aj keby sa dôchodok vyplácal výlučne z druhého piliera, vplyvom demografického vývoja by bolo nevyhnutné posúvať vek odchodu do dôchodku, aj keď pomalším tempom ako v prípade priebežného piliera.
|
rok |
podiel populácie v dôchodkovom veu (65+) na celkovej populácii |
podiel populácie nad 85 rokov na populácii dôchodcov (65+) |
doživotná renta kúpená za sumu 10 000 eur* |
|---|---|---|---|
|
2010 |
12% |
9% |
82 |
|
2015 |
14% |
9% |
84 |
|
2020 |
16% |
9% |
88 |
|
2025 |
19% |
8% |
85 |
|
2030 |
21% |
9% |
82 |
|
2035 |
22% |
11% |
74 |
|
2040 |
24% |
14% |
72 |
|
2045 |
27% |
16% |
72 |
|
2050 |
30% |
16% |
72 |
|
2055 |
32% |
16% |
69 |
|
2060 |
33% |
18% |
65 |
Údaje v tabuľke: Investujeme.sk na základe zdrojových dát z populačných projekcií Eurostatu. Spôsob výpočtu je vysvetlený nižšie.
Prečo je to tak?
Kým pri klasickom životnom poistení pre prípad smrti platí, že čím je pravdepodobnosť smrti nižšia, tým nižšie bude aj poistné, v prípade doživotnej renty je to presne naopak. Vyššia pravdepodobnosť smrti poistného znamená vyššiu mesačnú rentu. Preto hovoríme o poistení pre prípad rizika dožitia. V súčasnosti, keď populácia starne a predlžuje sa stredná dĺžka života, rastie pre životnú poisťovňu riziko, že doživotnú rentu bude vyplácať čoraz dlhšie, preto nemá na výber a počítanú rentu bude musieť novým dôchodcom znižovať.
Doživotnú rentu môžeme definovať ako produkt, keď poisťovňa prijme nasporené peniaze sporiteľa, napríklad 20 tisíc eur a zaviaže sa mu doživotne vyplácať istú sumu. Napríklad 100 eur mesačne. Ak sporiteľ zomrie po desiatich rokoch, poisťovňa mu stihne vyplatiť len 12 tisíc eur a 8 tisíc eur predstavuje jej zisk. Ak však sporiteľ bude žiť ešte 30 rokov, poisťovňu bude stáť 36 tisíc eur a suma nad klientových 20 tisíc (ak nerátame kapitalizáciu peňazí) bude znamenať pre poisťovňu stratu. Pri doživotnej rente tak poisťovňa na niektorých klientoch zarobí a na iných prerobí, ale celkovo nastaví výšku renty tak, aby na službe nebola stratová a vykryla aj svoje režijné náklady. Zohľadňovať bude dlhodobé demografické štatistiky a prognózy.
Čo je to doživotná renta?
Ak napríklad poisťovňa vie, že zo 100 dôchodcov bude žiť v prvom roku 100, v druhom už len 95, v treťom 85, vo štvrtom 80 a v piatom 75, za prvý päť rokov bude musieť vyplatiť 435×12 mesačných penzijných dávok. Podobným spôsobom vypočíta počet potrebných dávok až do odhadovanej smrti posledného poistného.
Ako sme počítali?
Na Investujeme.sk sme sa rozhodli pre zjednodušenú ilustratívnu verziu výpočtu doživotnej renty pre konkrétne nasporené sumy a roky odchodu do dôchodku na základe údajov a odhadov Eurostatu, pričom:
- za rozhodujúcu pre výpočet doživotnej renty v danom roku považujeme iba aktuálnu vekovú skladbu obyvateľstva v tom istom roku, respektíve vekovú skladbu prognózovanú eurostatom na daný rok
- rozpočítavame vloženú sumu sporiteľov bez zohľadnenia jej ďalšej kapitalizácie a bez započítania nákladov a zisku poisťovne
- keďže chceme vypočítať len vývoj novoposkytnutej doživotnej renty pre jednotlivé roky v závislosti od starnutia populácie, pre ilustráciu nám využitie zjednodušených parametrov postačuje – netreba však zabúdať, že skutočne vypočítaná renta sa bude líšiť.
- jednotlivé výpočty by sa do článku nezmestili, radi ich však poskytneme na vyžiadanie.